Pridám aj ja "trošku do mlyna":
na horskom: lýtko s krvavou pečiatkou od pedála, jazva zmizla cca. do troch rokov; debilné pády kvoli debilným košíkom (nesmiem nášľapy zo zdravotných dôvodov), keď nohy zostali pekne hajať v nich...narazené rebro bolo z nich najbolestivejšie... a pred rokom a pol debilné košíky putovali širokým oblúkom do kontajnera (do žltého, pozn. separujeme
). A najkurióznejšie pády? Dva: prvý na jednej z prvých "zoznamovacích" jázd s horským
bicyklom - akosi brzdy iné ako cantilever a skoro sa podaril výstup cez riadítka - a druhý, keď sa mi pri prejazde rozblatenými "hrbmi" predné
koleso zaborilo medzi dva, pekné vymrštenie dopredu...a debilné košíky (nohy zostali tam) a z toho to narazené rebro. Záver: košíky nikdy více!
a na žiletke: jeden jediný, ale tiger poriadny. Žiadna galuska v koľaji...iba veselý šmyk na nej...pekný prelet, hlavou na obrubník (bez prilby nedám ani ranu, našťastie). Žiletke xvalabohu nič, na mojej pravej dlani pekný čierny cestný lišaj (hojil sa dva až tri týždne, chirurg, keď to videl, sa tváril grcne, pri prvých dezinfekciách mám zrátaný zástup biblických postáv
),
rám biku vydarený do holene, stečený hematóm a narazená píšťala (ostala trošku deformovaná, dodnes na to koleno nekľaknem a to je už skoro dva roky.) A to sa mi po tom páde podarilo ešte 20 km prísť domov v sedle...
Nerozumiem takym myslienkovym pochodom že "šak nedam ? " to sa potom dlho lieči a hlavne hoji a o zlomenom sebavedomi ani nehovorim 
tak, tak... ale to vieš, no neukážeš sa, keď beží kamera? 
) Chyba je v podobe starého zranenia - boli roztrhnuté väzy v členku, roky tomu robila problém aj obyč chôdza. Ale držím sa hesla, že nášľapy nerobia cyklistu (heslo je vlastná výroba, niečím sa musím utešiť 
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
