Včera som zažil v Maďarsku neuveriteľnú vec. Potrebovali sme sa z Ostrihomu presunúť relatívne rýchlo do Budapešti, pretože sme mali na skoršie popoludnie kúpené lístky na vlaky domov. Dookola popri Dunaji by sme to zrejme nestihli, tak sme si našli podľa
mapy celkom príjemnú cestu cez pohorie Piliš.
Bohužiaľ, niekde sa stala chyba, zle sme odbočili a kým sme si to uvedomili, tak už nebolo času na návrat alebo iné riešenie a museli sme pokračovať po cestách 111 a 117 a potom najmä po ceste 10 od Dorogu do Budapešti a potom ešte aj prieťahom cez Pilisszentivan a Solymár. Pozrite sa na streetview, čo sú to za cesty - úzke, z rozbitými krajnicami a najmä s obrovskou premávkou. Sú tam aj kopčeky, v ktorých sme išli ledva ledva cez 15 km/h. Povedal by som, že niečo ako Strečno, ale užšie a s kopčekmi. Po takýchto cestách sme museli prejsť cca 40 km, čas tlačil, nebolo už možné hľadať cestičky pomimo. Trvalo to okolo dvoch hodín...
Boli sme skupina 8 cyklistov a úplne otvorene priznávam, že sme na tých 40 kilometrov zdržiavali premávku miestami až neuveriteľne. Neraz sa stalo, že kamióny aj osobné autá sa za nami musel vliecť stovky metrov, robili sa za nami kolóny, komplikovane nás predbiehali ... naozaj sme to tam výrazne brzdili.
No a z tých stoviek áut a kamiónov, čo nás predbehli, na nás nikto ani len nezatrúbil (až na jednu výnimku a aj to bolo iba ťuknutie do klaksóna, aby dal o sebe vedieť, že sa zaraďuje medzi nás), tesné obiehania nejaké boli, ale málo, žiadne gestikulovanie, žiadne prostredníky, nič. Naopak, protiidúce autá ustupovali ku krajnici, aby urobili miesto tým nás prebiehajúcim a jeden protiidúci autobus v zastávke dokonca počkal, aby umožnil predbiehanie a keď som su mu posunkom poďakoval, tak sa len usmial, že OK.
Nechápem to. Nemám o maďarských šoféroch ilúzie, veľmi nepríjemné je najmä to, že jazdia rýchlo a pri predbiehaní ani len nezložia nohu z plynu, ale teda ten včerajšok ma naozaj príjemne prekvapil.