Už viackrát bolo preukázané, že čo sa týka zhoršenej pozornosti a dlhšieho reakčného času, handsfree systémy nie sú oproti mobilu v ruke žiadna zásadná výhra. Kľúčové je tam ani nie tak to držanie telefónu, ako skôr sústredenie sa na obsah hovoru namiesto na cestu. Riešiť nejaké bežné, nenáročné veci typu "o 5 minút som u teba, môžeš ísť von," prípadne "kúp cestou z práce chlieb a ak budú mať vajíčka, zober 10...
" sú ešte OK, no čokoľvek vyžadujúce si viac pozornosti je už imho nie úplne zanedbateľné riziko.
A hoci je dnes strašne cool pôsobiť "busy" a vybavovať pracovné telefonáty z auta, reálne tým človek imho aj tak veľa nezíska, pretože sa poriadne nesústredí ani na šoférovanie, ani na ten telefonát.
Kedysi som si toto myslel tiež. Ale zistil som, že tu už funguje čosi, čo by sa dalo nazvať, že máš už šoférovanie v krvi a nepotrebuješ pri tom vedome premýšľať, čo máš za volantom robiť.
Všimol som si to tak, že som už viackrát riešil na ceste pomerne komplikované veci. Výsledok po ukončení hovoru bol len v tom, že som si nepamätal kus cesty. Na diaľnici idem celý čas na tempomate a normálne reagujem na premávku.
btw, raz som takto išiel domov a počas dvoch hodín som na diaľnici asi 5x predbiehal jedného týpka. Ja som bol celý čas na tempomate. Týpek išiel tak, že keď som ho predbiehal, tak išiel asi 100-110km/h. Keď predbiehal on mňa, išiel odhadom 140-145km/h. Pri piatom predbiehaní som sa už priamo na neho pozrel, či mu neyebe. Bol v aute sám ale bolo vidno, že sa s niekým rozpráva. Nebol schopný ísť konštantne a rozprávať sa pri tom. Vždy pri telefonáte spomalil.
tá pomoc s textom je evidentne fenomén polície 
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
